Švajčiarsko a Lichtenštajsko 30.06 - 14.07.2017

Keďže tento rok KVTS zrušilo všetky zahraničné cesty, tak sme to zobrali do vlastných rúk a dohodli sme sa že pôjdeme do Alp konkrétne Švajčiarskych. Netrvalo dlho a už bol predbežný program pripravený nezostávalo nič iné len čakať na deň odchodu a dúfať že počasie nám bude priať.

Je tu deň D kedy poobede nakladáme batohy na východe a vyrážame. Po ceste sa k nám pridajú partáci v Martine, Žiline, Novom meste nád Váhom a  partáčka v Bratislave. Pokračujeme v programe do Rakúska kde mal byť náš cieľ Grossvenediger ako aklimatizačná túra. Po príchode na parkovisko Matreier Tauerhaus zisťujeme že predpoveď na najbližšie dva dni je mizerná a tak po dohode hneď meníme program a pokračujem do Švajčiarska, kde je predpoveď priaznivejšia.  Večer prichádzame do dedinky Saas Fee, ubytujeme sa v miestom kempe a ráno sa pokúsime vystúpiť na Allalinhorn 4027 metrov vysoký. Neboli sme vôbec aklimatizovaný tak  to bude dosť náročne. Na vrchol sa nám nechcelo "normálkou" tak sme si vybrali náročnejšiu cestu a to východným hrebeňom cez chatu Britannia hutte.  Táto trase je náročnejšia a vedia väčšinou po ľadovci až tesne pod vrcholom je asi trojkove skalné lezenie.

Počasie nám veľmi nepraje a zatiaľ kráčame len v hmle. Za chatou prichádzajú prvé orientačné problémi , nevidno ani na krok a na ľadovci je problém zorientovať sa.  Po hodnej chvíli sa nám to darí a kráčame po nevýraznej stope. Každým výškovým  metrom sa počasie umudruje, vidíme už aj náš cieľ a cestu k nemu , ale aj my spomaľujeme robíme častejšie prestávky a začíname pociťovať výšku.  Nakoniec  100 výškových metrov pod vrcholom to otáčame keď už častejšie ako kráčame oddychujeme a vydychujeme. Nevadí aspoň sme sa aklimatizovali na ďalšie naše ciele. Dole schádzame, už za pekného počasia a tak máme možno aspoň pofotiť pekné scenérie.

Po noci v kempe sa ráno presúvame do dedinky Tash, ktorá je posledná pred Zermattom kam sa dá dostať autom. Ráno sa už taxíkom vezieme do centra, kde si urobíme obhliadku a pokocháme výhľadmi na krásny Matterhorn. Náš cieľ na tento deň je krásny vyhliadkový vrchol Mattelhorn 3406 metrov vysoký. Túristiku si vychutnávame v krásnom prostredí a výbornom počasí.

Na ďalšie dni sme sa rozdelili na dva skupiny. Jedna sa pokúsi o výstup na Dom a druha o vrchol Stockhorn.

My ráno odchádzame do dedinky Tasch odkiaľ začíname kráčať do biváku na tažko nad chatou Domhutte, kde podľa sprievodcu by mal byť bivák. Po rozložení stanov už len klasické varenie a fotenie západu slnka.  Budíček zvoní skoro a 2:30 sme už hore a balíme veci do batohu varíme čaj. Za svetla čeloviek  vyrážame za naším cieľom. Na ľadovci Festi obchádzame trhliny a dostávame sa pod sedlo Festijoch. Do sedla sa dostaneme ľahším skalným lezením a následne schádzame strmím ľadovcom na opačnú stranu, kde sa už nachádza ľadovec Hobarg a odtiaľ následne do sedla Gabel  a strmím úsekom k hrebienku až na samotný vrchol 4545 metrov vysokého Domu.  Cesta naspať vedie ta istá a zo sedla Festijoch až na ľadovec je zopár zľanakov s pevných štandov. Do stanov prichádzame príjemne unavený. Ráno sme už len zostupili do dediny.

Následne sa presúvame do dedinky Grindelwald. Kempujeme pod známou severnou stenu Egru. Náš plán ráno sa vyviesť zubačkou na Jungfraufjoch a pokúsiť sa vystúpiť na dva štvortisícovky Monch a Jungfrau buď to za jedeň deň a poslednou zubačkou dole, alebo s bivakom hore musíme zmeniť, nakoľko parťák z našej "silnejšej" skupinky si z Domu priniesol spálenie od slnka na celej tvári a nemohol pokračovať. Dvom sa nám veľmi nechcelo isť. Náhradný program sme si zvolili vrchol  2928 metrov vysoký Swarchorn. Opäť krásna turistika s výhľadmi na naše prvotne plánované ciele a majestátnu severnú stenu Egru.

Na ďalší deň sa presúvame do kempu v dedinke Engelberg. Odtiaľ na 3238 metrov vysoký vrhol Titlis. Tu sa tiež delíme a každý ide po svojom, keďže tesne pod vrchol sa dá dostať aj lanovkou. Ja som sa na vrchol vydal peši. posledný úsek na vrchnú lanovku Titlis bol dosť náročný ale následné metre na samotný vrchol už pekne po ľadovci. Cestou dole som tu náročnú časť radšej zišiel lanovkou a potom už peši až do kempu. Ukázalo sa že to bolo výborné rozhodnutie lebo druhá časť partie išla pešky z vrchu a zastihla ich búrka a prietrž mračien a do kempu došli úplne mokrý  a premrznutý.

Ďalšie dni je predpoveď mizerná a my rozmýšľame čo ďalej. Návrh padol čo tak skúsiť kopce v Lichtenštajnsku, kde predpoveď bola o dosť priaznivejšia. Aby náš výlet nebol len kopce a kopce tak cestou do ďalšej krajiny  volíme aj KPČ- kultúrno poznávacia činnosť  a navštívime mesta Luzern, hlavné mesto Lichtenštajnska Vaduz.

V lyžiarskom stredisku Malbun odkiaľ vedie cesta na najvyšši vrch krajiny Hintre Grauspitz si večer rozložíme stany a prečkáme noc. Ráno sme za hmlistého počasia vyrazili. Na samotný vrchol vedie cesta trojkového lezenia vo veľmi zlej drobivej skale bez možnosti istenia tak lezieme bez lana. Podarilo sa nám a po zdokumentovaní  tak nasledovalo veľmi opatrné schádzanie. Počasie celkom praje, sila a chuť na turistiku ešte máme tak sa rozhodujeme vystúpiť na hraničný trojvrchol Švajčiarska- Lichtenštajnska a Rakúska Nafkop 2570 metrov vysoký a následne zostúpiť cez vrchol Augsteuberg, kde nás už zastihli aj prvé kvapky. Bolo to len malé postrašenie a tak bezpečne schádzame k autu.

Naše ďalšie kilometru vedú do Rakúska- Matreier Tauernhaus pod prvý bod programu a to Grossvenediger. Tu je možnosť do 7 kilometrov vzdialenej osady Innergloss vyviesť taxíkom alebo pekne po vlastný. My keďže máme celý deň nato aby sme sa dostali na chatu Neuer Praghutte volíme možnosť druhú. Túto cestu som už mal možnosť isť rok do zadu tak som vedel čo ma čaká, len som dúfal že sa nám to podarí až na vrchol keďže vlani nám to počasie nedovolilo. Ráno nám počasie veľmi nepraje ale my sme to skúsili. Keďže v noci čosi nasnežilo tak sme si cestu razili pekne sami. Hmla pomaly ustupuje a my na vrchol 3666 metrov vysokého Grossvenedigeru vystupujeme za pekného slnečného počasia. Vychutnávame výhľady, fotíme a pomaly začíname schádzať, lebo to chceme stihnúť až k autu.

Po vydarenej dovolenke už len návrat domov. Opäť to boli pekné strávene dni  so super partiou v kopcoch, dolinách a mestách. Už teraz plánujeme ďalšie krajiny  pohoria a túry.

Autor: Jozef Horňák