U nás to vyššie nejde - Gerlach 2012

Na strechu Slovenska som chcel už chcel vystúpiť dávnejšie ale nikdy to nevyšlo až teraz. Jediný reálny termín bol 16.9.2012. Vedel som že pre mňa to nebude jednoduchý výstup keďže sobotnú noc som trávil na svadobnej hostine ale chcenie vystúpiť na Gerlach bolo väčšie ako únava. Hneď zo svadby som vyzdvihol v Michalovciach Ivana a vyrazili sme do Tatier kde cestou v Prešove sme vyzdvihli Tomáša a pokračovali za cieľom. O 6:30 parkujeme už v Tatranskej Polianke a po krátkom zbalení kráčame k horskému hotelu Sliezky dom kde o 7:50 sa už zohrievame pri čaji a pokračujeme ďalej kde cca po pol hodine chôdze opúšťame zelený značkovaný chodník a smerujeme pod stenu do žlabu.
Prvá „lezecká“ časť výstupu do sedla bola v pohode. Po raňajkách sme pokračovali k vrcholu kde to už to bolo náročnejšie hlavne tým že bolo treba hľadať tu správnu cestu. Náš sprievodca nás ale nesklamal a presne na obed za nádherného inverzného počasia zdolávame najvyšší vrchol v Tatrách aj na Slovensku kde nás privítalo cca asi 40 turistov a lezcov.
Pod krátkom opaľovaní, relaxe, zapisaní do vrchlovej knihy a samozrejme zdokumetovani sa balíme a začíname schádzať Batizovskou próbou.
Zostup bol viac menej už v pohode ale opatrný keďže schádzalo viac turistov naraz a schádzali sme do hmly.
Ani sme sa nenazdali a pred nami sa už vynorilo z hmly Batizovsky pleso. Už len po značenom turistickom chodníku zísť na parkovisku k autu a náherny deň je na konci.
Cestou domov sme sa zastavili ešte na zaslúženú večeru a večer sme šťastne došli domov.
Bol to pekne strávený deň v Tatranskej prírode aj mimo značených turistických chodníkov.