Kelleho pilier

Kelleho pilier, Rebro Kelle -  Šuna ,  alebo Rebrom na V vrchol , to všetko sú názvy pre jednu krásnu líniu na Javorový štít . Jednu výraznú líniu- pilier , ktorý je pekne viditeľný už od Zbojníčky.

Prvý mi o tejto túre hovoril Maťo Duda, ktorý spolu s Vladom Linekom túto cestu preistili. Pôvodne to bola línia obtiažnosti III – IV. Po narovnaní jej obtiažnosť stúpla na max V. Od chvíle čo mi o nej Maťo hovoril som túto klasiku tatranskú chcel pozrieť . Ubehlo zopár rôčkov a zrazu pekný september, možnosť ujsť z roboty a dobrý parťák povedal že OK. Sadám v utorok poobede do auta , smer Tatranská Polianka , Som na dohodnutom mieste o 16:30. Rado už čaká pohodený na lúčke pri bagloch – akurát došiel z VHT Bradavice. Super , No veci sa komplikujú , Matroš má v inom aute a majiteľ ešte scházda z Gerlachu. Máme čas – ideme do Smokovca na pivečko a čakáme , že nám borci cestou z Polianky donesú Radov matroš. O 19tej chlapi dorazia, potriedime materiál, Jozef nás vyvezie na Hrebienok a okolo 20:00 vyrážame z Hrebienka smer Zbojnícka chata. Tma jak v rohu , len hviezdičky a naše čelovky nám svietia na cestu . Parádna turistika . O 22 :00 sme na Zbojníčke. Ľudia už ľahajú , tak aj my bereme spacáky a šup ho spať. Ráno o 06:00 budíček, raňajky, kafe z plechovky a začína naše expedice kele pilier. 7 hodín a už príjemné teplo , Na september až hits. Pod cestou sme za 30minút možno aj menej . Príprava , sedák , hruďák, frendíky, voda a keksík. Prístupovky a bagle nechávame pod stenou. Líniu sme našli hneď podľa viditeľne osadeného borháku cca 3-4m nad hlavami. Pilier je viditeľný celý čas. Prvá dĺžka pohoda za 3. Štand po cca 50 metroch . Pohodlný , doberiem Rada , ktorý to vybehne za moment. Druhá dĺžka za 4 , zo začiatku ľahké, potom sa to opticky sťaží, ale len opticky, treba nastúpať položenou stienkou k borháku , všade dobré stupy a chyty. Pekný štand z borhákov a retiazkou z kruhom. Tretia – kľúčová dĺžka , ako píše sprievodca je zo začiatku tak za 4 , potom prichádzajú platňe z madielkami a dobrými stupmi, najprv tak za 4+, najťažší krok možno za 5 , ale poistený dvoma starými skobami. Pekné lezenie. Za tažkým krokom už ľahké až ku štandu. Štvrtá dĺžka ľahučká, tak za III , Vybehli sme ju veľmi rýchlo . Piata posledná dĺžka zo začiatku ľahké , pomaly sa to sťažuje posledných cca 10 metrov pekné lezenie max. za 5  . Posledné metre v stienke ak lezené priamo tak fakt pekný boulder za 5 až 5+, okolo lepeného borháka , ktorý dosť pomáha hlave. Rado doliezol za moment. Už pred lezením, sme sa dohodli, že nepôjdeme na Javorák až hore , ale že zlaníme z posledného štandu po dolezení cesty.

Takže pekne zlaňák za zlaňákom ideme dolu, Pekne zlaňujeme cez tie isté štandy z lepených borhákov prepojených retiazkou s kruhom, ktorými sme išli hore, čo je veľký bonus tejto klasiky, hlavne v prípade zlého počasia.

Keby sa nám neuzlili dvojičky , bol by to rýchly zostup.  No trochu nás hnevali, ale aj tak to bolo dobré rozhodnutie zlaniť pilierom.

Pod stenou rozdelenie matrošu, kraťasky bo horúco, fajne topánky , bo nožky ociskané od lezečiek. Smer zbojníčka, pivečko, fazuľová a kapustová za odmenu , K tomu dobrého turka. Pár minút relaxu pred turistikou do Smokovca k autu. Čo povedať k tomuto výstupu ? Napadá ma len:

Ďakujem pán Kelle, ďakujem pán Šuna, ďakujem Vlado Linek, ďakujem  Maťo Duda za peknú, bezpečnú, dobre odistenú cestu v našich úžasných Tatrách. Ďakujem páni.