TATRY TRIP

Tatry trip ( Giewont, Orlia perc, Gerlach) Prejsť Tatranskú via feratu Orliu Perc som už zvažoval dávnejšie, ale stále niečo do toho prišlo. A tak až teraz prišiel ten čas. V zamestnaní dva dni dovolenky, počasie hlásia výborne tak treba to využiť.

Počiatočná partia štyroch ľudí sa zmenšila na dvoch, ja a Matúš ale vôbec to nevadilo. Malek ešte stále váhala, nebol rozhodnutý. Nakoniec telefonátom štvrtok večer pred odchodom o desiatej večer potvrdil svoju účasť. Piatok ráno o 4:45 vyzdvihujem Maleka v MI a už smerujeme do Popradu, kde sa k nám pridal Matúš. Ešte posledné nákupy a vyrážame do Lysej Poľany, kde parkujeme auto a rezervujeme si nocľah na ďalšiu noc, keďže prvú noc plánujeme prespať niekde na hrebeni. Našu túru začíname v peknom Poľskom mestečku Zakopane, kde sa dostane spojom. Keďže nevieme kde vystúpiť vystúpime až na poslednej zastávke. Podľa Malekovho GPS sa po mestských uličkách dostaneme až na začiatok doliny Strazyska. Po zakúpení biletov pokračujem po spevnej kamenistej ceste na rázcestie Pol. Strazyska a ďalej červenou značkou na rázcestie Gribowcu, kde si robíme aj krátku prestávku. Po osviežení kráčame ďalej kde, sme sa kocháme výhľadmi na okolité hory a poľské kobjety. Asi najzaujímavejšia časť tury pre naše oči bola pod vrcholom Giewontu, kde cesta bolo zaistená reťazmi a stúpačkami. Bolo zaujímavé pozerať na roztrasene nôžky kobjet pri reťaziach a tak vznikli aj menšie kolóny. Po zdokumentovaní všetkého zaujímavého na vrchole kráčame ďalej na Kopu Kondračka, kde sme vlastne na Poľsko – Slovenskej hranici po ktorej pokračuje časť na našej cesty. Na Kasprov Wierch prichádzame v čase, keď si stihneme dať už len malinovku a chmeľovú polievočku a reštauráciu zatvárajú. Tu sme mali podľa plánu prenocovať, ale keďže je tu ešte dosť ľudí a slnko vysoko tak pokračujeme ďalej a hľadáme miesto na byvák. Za Ľaliovým sedlom sme našli vhodne miesto a tak neváhame a zhadzujeme batohy vyťahujeme karimatky, spacáky, večeru a nastavujeme budík. Po raňajkách a zbalení o 5:00 vyrážame. O hodinku už stojíme a fotíme východ slnka zo Svinice. Po sedlo Zawrat sme úplne sami, ale neskôr sa už postupne pridávajú turisti z oboch strán a to z Gasienicovej doliny a Doliny Piecuch Statwov Polskych. Ďalej nás čakalo zopár exponovanejších miest zaistených reťezmi a rebríkmi, ktoré nás priviedli až na Kozi Wier, kde si robíme prestávku spojenú s obedom a pokračujeme po červenej značne na Zadni Granat, Skrajny Granat a Orlie Perc končíme na Kryznom sedlo. Odtiaľ už už len do Doliny Piatich Stawowo Polskych k chate, kde si pochutnáme na večeri a kráčame po nekonečnej asfaltovej ceste do Lysej Poľany, kde mame rezervovane ubytovanie. V nedeľu Matúš odišiel domov, Malek si urobil sandalkovú túru na vodopád Skok a ja som sa pridal k mojim spolulezcom z VHK a išli sme na Gerlach. Po vzájomnej dohode na horsky hotel Sliezsky dom sme sa vyviezli autom a odtiaľ už pokračujeme k nástupu pod Velickú próbu, kde sa pripravíme na VHT túru a oblečieme si sedačky a prilby. Keďže bola nedeľa a dosť ľudí na chodníku, tak nájsť ten správny smer nebolo veľmi náročné. Po troch hodinách kráčania za pekného slnečného počasia sme na vrchole. Kocháme sa výhľadmi a desiatujeme. Vlado nás však plaší, že poobede môžu byt búrky. Jeho slova sa potvrdili, ale my sme už na šťastie boli pri Batizovskom plese keď nás zastihla búrka s lejakom. Vlado sa veľmi rýchlym krokom  utekal ukryť na Sliezky dom a my s Mirom sme začali schádzať k autu do Tatranskej Polianky, kde po hodine došiel aj Vlado. Boli to tri pekne dni strávené v horách.

Jožo Horňák